|
Vasiľ Hopko (1904-1976) Foto Mons. Vasiľ Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup v Preove a titulárny biskup midilenský sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské, okres Bardejov. Teologické túdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Preove. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Preove. Následne bol ustanovený za administrátora farnosti Pakostov. Keď bola erigovaná farnosť v Prahe, biskup P. P. Gojdič, OSBM, menoval Vasiľa Hopka za jej prvého farára. Od 15. septembra 1936 do 31. augusta 1941 bol spirituálom kňazského seminára v Preove. V apríli 1940 sa stal doktorom posvätnej teológie. Od 1. septembra 1941 bol biskupským tajomníkom. Profesorom pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej bohosloveckej kole v Preove bol od roku 1943. Vysvätený na biskupa bol 11. mája 1947. Pri smutných okolnostiach Preovského soboru 28. apríla 1950, tátna moc postavila Gréckokatolícku cirkev mimo zákon. Boí sluobník biskup ThDr. Vasiľ Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný v klátore v Báči pri amoríne a potom vo frantikánskom klátore v Hlohovci. Tu bol 18. októbra 1950 zatknutý a po vye roku veľmi krutého vyetrovania bol 24. októbra 1951 oddelením tátneho súdu v Bratislave odsúdený. Rozsudok znel: 15 rokov odňatia slobody, peňaný trest 20 000 Kčs, strata čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku. Tým sa začala strastiplná kríová cesta Boieho sluobníka po krutých, neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. S váne podlomeným zdravím bol 12. mája 1964 z posledne menovaného väzenia prepustený, zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie, podmienečne na 3 roky. Počas väzenia vo väzniciach, ktoré trvalo 13 rokov 6 mesiacov a 24 dní, znáal tvrdý väzenský reim, charakterizovaný fyzickým nátlakom, morálnym utrpením, malým mnostvom stravy, zimou, nedostatočnou lekárskou starostlivosťou. Vetky tieto faktory sa stali príčinou trvalého nalomenia jeho zdravotného stavu. Po prepustení il a do začiatku roku 1968 v Charitnom domove v Oseku v severných Čechách, kde bol v domácom väzení a stále sledovaný prísluníkmi tB. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 vykonával Boí sluobník síce funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Zomrel, ako je uvedené aj v správe o prehliadke mŕtveho, na následky väzenia, 23. júla 1976 v Preove. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch toxologickou skúkou potvrdená nadmerná prítomnosť jedu-arzénu, ktorý podľa analýz musel byť podávaný v malých dávkach po dlhú dobu. Obetoval celého seba z vernosti ku Kristovi a katolíckej cirkvi a prijal vetky väznenia a fyzické a psychické utrpenia so zodpovednosťou, odvahou a pevnou vierou. Jeho prenasledovatelia boli poháňaní nenávisťou ku katolíckej viere. Stal sa teda mučeníkom pre vieru, pretoe obetoval svoj ivot pre Krista a pre Cirkev a zomrel ex aerumnis carceris. Svoje biskupské heslo «Aby vetci boli jedno» vo svojej biskupskej slube naplnil. Omelia di Giovanni Paolo II |