Zdenka Cecilia Schelingová (1916-1955) Foto Sestra Zdenka Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave, ako desiata z jedenástich detí. Bola pokrstená 27. decembra 1916 a pri krste dostala meno Cecília. Rodičia Pavol a Zuzana boli statoční ľudia a dávali svojim deťom vzornú náboenskú výchovu, postavenú na ivej modlitbe a svedomitej práci. Medzi spoluiakmi Cecília bola obľúbená; bola usilovná, posluná a rada pomáhala iným. Očarená láskou a obetavosťou Milosrdných sestier svätého Kría ako pätnásťročná odchádza do klátora, rozhodnutá zasvätiť svoj ivot láske k Bohu a k blínemu. Rodičia jej rozhodnutím boli nadení a súrodenci boli na ňu veľmi hrdí. Po absolvovaní zdravotnej koly a povinnej rehoľnej formácii 30. januára 1937 zloila svoje prvé rehoľné sľuby s novým meno sestra Zdenka. Najprv pracovala ako oetrovateľka v Humennom. V roku 1942, na pozvanie vedenia tátnej nemocnice, prila pracovať do Bratislavy na röntgenologické oddelenie ako laborantka. Chorým sa venovala s príkladnou obetavosťou, hrejivou láskou a profesionálnou odbornosťou. Pre mnohých bola vzorom rehoľnej sestry a profesionálnej oetrovateľky. Po politickej zmene v roku 1948 Komunistická strana v bývalom Česko-Slovensku začala otvorené prenasledovanie Katolíckej cirkvi: mnohí veriaci boli diskriminovaní pre svoju vieru, biskupi a kňazi prenasledovaní a väznení, rehoľné kongregácie zlikvidované a ich členovia poslaní na nútené práce. V tomto období veobecného strachu sa sestra Zdenka rozhodla radej prijať utrpenie ako zradiť vlastné svedomie a slovo dané Kristovi a jeho Cirkvi. S neuveriteľnou odvahou umonila vo februári roku 1952 útek väznenému katolíckemu kňazovi, ktorý sa v tátnej nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Po kňazovom úteku sa v nemocničnej kaplnke pod kríom takto modlila: Pane Jeiu, za jeho ivot obetujem môj jediný. Pomô mu ostať naive! Falonosť totalitného komunistického reimu spôsobila, e tátna bezpečnosť pripravila pascu na zlikvidovanie sestry Zdenky. Po jej zatknutí 29. februára 1952 sestra Zdenka bola vo vyetrovacej väzbe kruto mučená. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu, čie za jeden z najťaích prečinov proti tátu. Vetkým bolo jasné, e pravou príčinou jej odsúdenia bola viera a nenávisť voči viere zo strany komunistickej ideológie. Od svojho zatknutia a do posledných chvíľ svojho pozemského ivota znáala vetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou i zomrieť pre Pána Boha a pre dobro Cirkvi a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubliovali. Takto sestra Zdenka zaiarila ako vzor vernosti a odpustenia. Ubitá skoro a k smrti vyriekla: Odpustenie je najväčia vec v ivote. Keď u bolo isté, e pre váne zdravotné problémy jej nezostáva viac ako jeden rok ivota, a aby nezomrela vo väzení, 16. apríla 1955 bola na amnestiu prepustená z väzenia. O tri mesiace neskôr, 31. júla 1955, dokončila svoj svätý a hrdinský ivot v Trnave. Takto tridsaťosemročná, odvána a vdy usmievavá Boia sluobnica sestra Zdenka Schelingová, pripodobnená Jeiovi Kristovi na ceste kría, dala obetou svojou ivota najvyie svedectvo lásky. Hneď po jej smrti Boí ľud povaoval sestru Zdenku za mučenicu viery. Dnes jej telo odpočíva v Kostole svätého Kría v Podunajských Biskupiciach. Omelia di Giovanni Paolo II |