RAKÚSKY CISÁR KAROL I. (1887-1922) foto RAKÚSKY CISÁR KAROL I. sa narodil 17. augusta 1887 na zámku Persenberg v Dolnom Rakúsku. Jeho rodičia boli arcivojvoda Otto a princezná Mária Jozefína von Sachsen, dcéra posledného saského kráľa. Cisár Frantiek Jozef I. bol Karolov prastrýko. Karol bol od detstva vychovávaný v katolíckom duchu. Známa je skutočnosť, e sa za neho modlila skupina ľudí, lebo jedna stigmatizovaná rehoľníčka mu predpovedala veľké utrpenie a útoky na jeho osobu. Z tejto skupiny po Karolovej smrti vznikla Liga modlitieb cisára Karola za mier medzi národmi, ktorá je od roku 1963 uznaná ako cirkevné spoločenstvo. U od mladosti sa Karolov ivot vyznačoval veľkou láskou k Najsvätejej sviatosti oltárnej a k Boskému Srdcu Jeiovmu. Vetky dôleité rozhodnutie hľadal v modlitbe. Dňa 21. októbra 1911 sa Karol oenil s princeznou Zitou von Bourbon Parma. Počas desaťročného ťastného manelstva im Boh poehnal osem detí. Karol svoju manelku veľmimiloval a ete aj na smrteľnej posteli jej povedal: « Zita, nekonečne ťa milujem»! Po zavradení následníka trónu veľkovojvodu Frantika Ferdinanda 28. júna 1914 sa Karol I. stal následníkom trónu. V priebehu 1. svetovej vojny po smrti cisára Frantika Jozefa, 21. novembra 1916 sa Karol stal rakúskym cisárom. Za uhorského apotolského kráľa bol korunovaný 30. decembra 1916. Aj túto svoju úlohu Karol videl ako nasledovanie Krista: V láske k národom, ktoré mu boli zverené, v starostlivosti o ne a po obetu vlastného ivota. Najsvätejiu povinnosť kráľa starať sa, aby vládol mier, si Karol vzal za svoju aj uprostred stranej vojny. Ako jediný z predstaviteľov tátov podporoval mierové iniciatívy pápea Benedikta XV. Pokiaľ ilo o vnútornú politiku, aj napriek veľmi ťakým podmienkam, vedený sociálnou náukou Cirkvi prispel svojim dielom k irokej a príkladnej reforme v sociálnej oblasti. Jeho postoj po skončení vojny umonil prechod k novému poriadku bez občianskej vojny, no aj napriek tomu bol z vlasti vyhostený. Na elanie pápea, ktorý sa obával, e v strednej Európe zavládne komunizmus, Karol sa usiloval o obnovenie svojej autority v Maďarsku, no dva pokusy o to stroskotali, lebo za kadú cenu sa chcel vyhnúť občianskej vojne. Svoj ivot cisár Karol doil v kruhu svojej rodiny v exile na portugalskom ostrove Madeira ako chudobný človek. Bývali v skromnom, dokonca vlhkom dome, no úradu sa nevzdal, lebo svoje poslanie chápal ako Boie poverenie. Utrpenie a chorobu v posledných rokoch ivota obetoval za mier a jednotu svojho ľudu. Vetkým, ktorí mu v ivote ublíili, odpustil. Zomrel s pohľadom upretým na Najsvätejiu Sviatosť Oltárnu 1. apríla 1922. Ani na smrteľnej posteli nezabudol na motto svojho ivota: «Úsilím môjho ivota bolo vo vetkých veciach čím jasnejie poznať a čo najdokonalejie plniť Boiu vôľu». |