UFFICIO DELLE CELEBRAZIONI LITURGICHE DEL SOMMO PONTEFICE 

ÚVOD 

I. Pastierska starostlivosť Jána Pavla II. 

Tretia apoštolská cesta Svätého Otca Jána Pavla II. v Slovenskej republike, v dňoch od 11. do 14. septembra 2003, je opätovným vyjadrením pastierskej starostlivosti Petrovho nástupcu o všetky miestne Cirkvy sveta, ako i o každú jednu z nich osobitne. Je konkrétnym prejavom vykonávania Petrovho úradu ako služby lásky celému Božiemu l'udu pre rozkvet jednoty a univerzálnosti Cirkvi.

V uplynulých desaťročiach mohla Cirkev na Slovensku zblízka zakúsiť otcovskú starostlivosť Rímskeho biskupa, keď dodával životný elán katolíckemu spoločenstvu, veľmi skúšanému prenasledovaním zo strany totalitných režimov, ktoré však šťastne povstalo do nového veku slobody a národného uvedomenia. Takto mohla Cirkev na Slovensku, obohatená novou skúsenosťou jednoty s Petrovým nástupcom a s inými Cirkvami v Európe a vo svete, znovu vykročiť a prehĺbiť svoju cestu viery a spoločenstva. Do toho spoločenstva vždy patrili bratia zo Solúna, svätí Cyril a Metod, spolupatróni Európy. Tam má počiatok nepretržitá kresťanská tradícia jej života, počas premenlivých udalostí jej dejín až do dnešných čias. 

Pastoračná starostlivosť Svätého Otca o Slovensko a Slovákov počas uplynulých rokov, má základný význam a mimoriadny vplyv na vieru a každodenný život tohto národa. Svätý Otec totiž vymenoval dvoch kardinálov a všetkých terajších slovenských biskupov. V roku 1995 zriadil Košickú arcidiecézu a provinciu, a tiež v roku 1997 zriadil Košický apoštolský exarchát pre katolíkov byzantského obradu. V roku 1980 v Kanade zriadil Slovenskú gréckokatolícku diecézu sv. Cyrila a Metoda, a nakoniec povýšil viacero kostolov na baziliky (Ľutina, Levoča, Staré Hory, Rajecká Lesná a Bardejov). Ešte väčšiu starostlivost' prejavil Svätý Otec svojimi pastoračnými cestami.

II. Predošlé apoštolské cesty 

Prvá návšteva Svätého Otca v Česko-Slovensku v roku 1990. 

Dvojdňový pobyt Svätého Otca v apríli 1990 veriaci Čiech, Moravy i Slovenska vnímali ako ozajstný zázrak. Svätý Otec sa zastavil v Bratislave, kde slávil svätú omšu. V kázni povedal: Ako nespomenúť veľký význam, ktorý mali púte v týchto posledných rokoch? Ich ozvena prekročila hranice. Okrem iného podčiarkol lásku Slovákov k rímskemu biskupovi: Milovaní bratia a sestry, drahí Slováci a Slovenky, pápež vie, ako veľmi ho máte radi. Ale aj pápež vás uisťuje, že vás má veľmi rád… Ďalej vyjadril presvedčenie, že táto dvojnásobná láska k Panne Márii a Petrovmu nástupcovi je vzácnym dedičstvom svätých vierozvestov Cyrila a Metoda.

Keď sa Svätý Otec Ján Pavol II. lúčil v roku 1990 na vajnorskom letisku v Bratislave, povedal: Mnohé veci nás spájajú a vedú nás k tomu, aby sme boli spolu a spolu aj žili a pracovali... V tomto duchu vás všetkých pozdravujem. Dúfam, že to nie je „zbohom“, ale „dovidenia“!  

Druhá návšteva Svätého Otca v roku 1995 

Po prvej návšteve v roku 1990 pri viacerých audienciách v Ríme z úst slovenských pútnikov znelo „Svätý Otče, do Levoče“. V súvislosti s touto túžbou ľudu bola pripravená zo strany KBS a Svätej Stolice druhá návšteva, ktorej hlavným motívom bolo svätorečenie troch košických mučeníkov. Zároveň sa stanovil program apoštolskej cesty: piatok 30. júna: Bratislava, Nitra, sobota 1. júla: Šaštín, Bratislava, nedeľa 2. júla: Košice, Prešov, pondelok 3. júla: Levoča, Tatry. 

Hneď po prílete na bratislavské letisko Svätý Otec Ján Pavol II. označil hlavný cieľ svojej cesty na Slovensko: Drahí Slováci! Dobre poznáme bolestné následky tvrdých rokov totalitného režimu, ktoré v minulosti spôsobili ozajstné spustošenie ako v oblasti sociálnej a kultúrnej, tak i v politickej a náboženskej. Dnes k vám prichádzam ako pútnik Ježiša Krista povzbudiť vás, aby ste vytrvali na ceste, na ktorú ste nastúpili... prichádzam predovšetkým posilniť svojich bratov vo viere...

Svätý Otec na konci návštevy vyjadril svoju vďačnosť týmto potvrdením: Moja púť na Slovensku sa končí. Ďakujem vám za svedectvo viery, ktoré ste mi dali. Odnášam si ho v srdci do Ríma. Ďakujem biskupom, kňazom, rehoľným osobám, všetkým veriacim… Pán Boh zaplať! 

Keď po návrate do Ríma, na generálnej audiencii 5. júla, pápež hovoril o svojej návšteve na Slovensku, pripomenul, že táto Cirkev prežívala v ťažkých rokoch komunizmu mnohé prenasledovania. Znova sa vrátil k  menám biskupov, kňazov i laikov väznených a šikanovaných zo všetkých diecéz a dodal: Ak si položíme otázku, kde čerpali Slováci silu počas obdobia prenasledovania, odpoveď nájdeme predovšetkým pri návštevách mariánskych svätýň… Z týchto svätýň, ako v  Šaštíne a Levoči, sa táto sila šírila k veriacim do rodín a farností na celom Slovensku. 

Pri príležitosti päťdesiateho výročia kňazskej vysviacky pápeža Jána Pavla II. a prvého výročia jeho druhej návštevy na Slovensku sa v novembri 1996 uskutočnila slovenská celonárodná púť do Ríma ako poďakovanie Pánovi za dar jednoty s Petrovým nástupcom. Košický arcibiskup Alojz Tkáč, okrem iného, adresoval Svätému Otcovi tieto slová: Živo si spomínam na dve pastoračné cesty Svätého Otca na Slovensko. Azda každému najviac rezonujú v duši jeho slová: „Nebojte sa!“... A Svätý Otec pri tejto príležitosti znovu povzbudzoval: Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.

III. Tretia pastoračná návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensku 

Pred Vianocami 2002 Slovensko prijalo s veľkou radosťou potešujúcu správu o predpokladanej tretej návšteve Svätého Otca Jána Pavla II. Táto cesta sa šťastlivo uskutočňuje v týchto dňoch 11.-14. septembra 2003. Podľa vôle Svätého Otca a vrúcneho priania miestnych biskupov, apoštolská púť vedie do diecéz, ktoré doposiaľ pápež nenavštívil.  

Táto apoštolská cesta zahŕňa návštevu Banskobystrickej diecézy 12. septembra, Rožňavskej diecézy 13. septembra a Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 14. septembra. Na spomenutých troch miestach bude slávená Eucharistia, v Bratislave spojená s blahorečením. 

Táto tretia návšteva Svätého Otca na Slovensku sa začína 11. septembra modlitbou v katedrále v Trnave.  

Liturgické slávnosti vytvárajú najdôležitejšie momenty apoštolskej návštevy: veriaci sú posilnení vo viere Petrovým nástupcom a je im ponúknuté ozajstné zjednotenie s Kristom a bratmi. Toto zjednotenie sa plným spôsobom uskutočňuje v slávení Eucharistie. 

V súvislosti so spomenutými slávnosťami Úrad pre Liturgické slávenia Najvyššieho veľkňaza pripravil osobitný Misál pre Svätého Otca a koncelebrantov. Liturgie sú takmer výlučne slávené v slovenčine, s vloženými prvkami v jazykoch veriacich, ktorí prináležia do osobitných jazykových oblastí. Texty a obrady sú sprevádzané latinskými rubrikami. Eucharistické modlitby sú pripravené zároveň v slovenčine i  latinčine. Misál vydala Tipografia Vaticana. Pri zostavovaní textov spolupracovali zodpovední za liturgiu z jednotlivých miestnych Cirkví na Slovensku. 

12. september – spomienka Mena Panny Márie – Banská Bystrica 

Na území diecézy žijú veriaci katolíci vedľa bratov z protestantských cirkví. Slávi sa svätá omša o svätom mene Panny Márie. Touto svätou omšou miestna Cirkev, spolu s jej biskupom, otvára diecéznu synodu. Táto synoda má za úlohu vytvoriť silný moment povzbudenia vo viere a jednote miestnej Cirkvi, ktorá mnoho vytrpela v období komunistickej ideológie.  

13. september – spomienka sv. Jána Zlatoústeho - Rožňava 

Na území tejto diecézy žije aj početná maďarská menšina a sú tu i rveriaci protestantských cirkví. Od apoštolskej návštevy sa očakáva nový stimul pre veriacich. Svätá omša je slávená zo spomienky svätého Jána Zlatoústeho. Tento cirkevný učiteľ je veľmi uctievaný a tvorí most medzi Východom a Západom.  

14. september – sviatok Povýšenia svätého kríža - Bratislava – Petržalka 

Najdôležitejšia zastávka apoštolskej návštevy je v hlavnom meste Slovenska v Bratislave. Počas slávenia svätej omše z nedele, ktorá sa zhoduje so sviatkom Povýšenia svätého kríža, Pánovho sviatku, Svätý Otec vyhlási za blahoslavených dve slovenské osobnosti. Budú to biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schellingová, svedkovia viery dvadsiateho storočia.          

Vasiľ Hopko, (*1904,+1976) gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove. Následne bol ustanovený za administrátora farnosti Pakostov, neskôr spravoval farnosť gréckokatolíkov v Prahe a od r. 1936 do 1941 bol špirituálom Kňazského seminára v Prešove a profesorom pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove. Vysvätený na biskupa bol 11. mája 1947. 

Komunistický režim vo februári 1950 rozhodol o likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v Československu a bola nariadená izolácia obidvoch gréckokatolíckych biskupov. Boží služobník, biskup Vasiľ Hopko, sa ocitol v domácom väzení; neskôr bol internovaný, zatknutý a odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Tým sa začala jeho strastiplná krížová cesta. S vážne podlomeným zdravím bol r. 1964 prepustený.

Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi r. 1968 vykonával síce funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Biskup Hopko, podobne ako biskup Gojdič, ktorého za blahoslaveného vyhlásil Ján Pavol II., ostali verní svojej tak ťažko skúšanej Cirkvi, svojím kňazom i veriacim a tým uchovali jednotu v spojení so Svätým Otcom a Rímom. Jeho telesné pozostatky boli uložené do krypty v Katedrálnom chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove.  

Zdenka Cecília Schelingová (*1916,+1955) sa rozhodla zasvätiť Kristovi v Kongregácii Milosrdných sestier svätého Kríža. Pracovala v  Štátnej nemocnici v Bratislave ako zdravotná sestra. Vo februári 1952 podieľala sa na príprave úteku šiestich nespravodlivo väznených katolíckych kňazov. Pokus o útek sa nevydaril a sestra Zdenka bola zatknutá. Pre závažné zdravotné problémy, ktoré jej umožňovali už iba niekoľko týždňov života, bola 16. apríla 1955 prepustená z väzenia. Zomrela 31. júla v tom istom roku. Všetky utrpenia znášala s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou aj zomrieť pre Pána Boha a pre dobro Cirkvi a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali. Telo Božej služobnice je pochované v Podunajských Biskupiciach.

IV. Do budúcnosti s nádejou 

Pri spravovaní Kristovej cirkvi a utvrdzovaní vo viere Svätý Otec Ján Pavol II. prejavuje katolíkom a Slovenskému národu blízky vzťah od samého začiatku svojho pontifikátu. Výrazne sa to prejavuje najmä pri jeho apoštolských cestách.

Svätý Otec prejavuje osobitné pochopenie a záujem voči charakteristikám a udalostiam tohto národa, voči jeho duchovnému bohatstvu a poukazuje na nebezpečenstvá, ktorým je neustále vystavená viera katolíkov.

Už v čase totality, pri mnohých pápežských audienciách na Námestí svätého Petra alebo v Aule Pavla VI., verejne ocenil lásku k Matke Božej. Ona bola Slovákom po stáročia podporou, pomáhala generáciám katolíkov zvládnuť skúšky minulosti i prítomnosti, vždy keď ohrozovali ich národné jestvovanie a ich vieru.  

Dnes, už v odlišnej politickej a sociálnej situácii národa a Cirkvi, znovu, prostredníctvom svojej tretej apoštolskej cesty, Ján Pavol II., ako Pastier univerzálnej Cirkvi, je blízky všetkým Slovákom a povzbudzuje ich vo vytrvalosti vo viere a v univerzálnom povolaní ku svätosti podľa príkladu dvoch nových blahoslavených. 

Od  celej Cirkvi na Slovensku sa, ako ovocie tejto apoštolskej návštevy, očakáva obnovený duchovný impulz pre rast vo viere, obnova osobného života, života spoločenstva a spoločnosti, nie len pre jednotlivcov, ale aj pre rodiny, pre mladých a pre všetok ľud. Týmto spôsobom bude ľahšie vstúpiť do bohatého cirkevného a spoločenského vzťahu, otvoreného ešte širšej dimenzii európskeho kontinentu, ktorému slovenský národ so svojou kultúrnou a náboženskou tradíciou môže ponúknuť špecifický príspevok. 

Svätý Otec opakuje Cirkvi na Slovensku prorocké a programové slová, ktorými otvoril tretie tisícročie kresťanskej éry: „Duc in altum“ (Lk 5,4). Sú to slova nádeje, ktoré pozývajú k obnovenej vernosti Kristovi, pod vedením a ochranou Blahoslavenej Panny Márie.

+ PIERO MARINI
titulárny biskup martiranský
pápežký ceremoniár